1. fanfiction: pokračovanie
„Horatio čo to má znamenať? Prečo je tu moja sestra?“
„Eric, Marisol mala problém...“ vysvetľoval Horatio.
„Delko mali by ste sa vrátiť!“ prekrikoval ich Stetler.
„Vydržte Stetler!“ nahnevane vyštekol Eric, „Aký problém? Horatio?“
„Takto sa rozprávať so mnou nebudete! Nezabudnite, že takéto správanie vás môže stáť miesto! Takže sa ihneď vráťte do vypočúvačky!“ vykrikoval Stetler.
„Do vypočúvačky? Čo to má znamenať Rick?“ nechápavo sa spýtal Horatio.
„Pýtal som sa Delka zopár vecí ohľadom tej bitky.“
„Myslel som si, že to je za nami,“ namietol Horatio.
„Nikdy to nebude za nami.“
„Chceš mi povedať Rick, že ma s tým teraz budeš otravovať každý deň?“
„Teba nie Horatio. Jeho,“ Stetler ukázal prstom na Erica, ktorý sa k nemu obrátil s veľmi „milým“ výrazom v tvári.
„Eric, zanes tieto vzorky do labáku,“ rýchlo zasiahol Horatio, „Chcem vedieť či nenájdete zhodu v databáze a hľadajte najmä za odsúdenými za obťažovanie.“
„Za obťažovanie?“ zhrozene vyhŕkol Eric.
„Ihneď prosím. Potom ti to vysvetlím. A odveď Marisol za Calleigh, nech jej uvarí čaj. Bez otázok. Vďaka,“ pokračoval Horatio a potom sa otočil späť k Rickovi: „Chceš mi povedať, že si predvolal jedného z mojich ľudí bez toho, aby si mi o tom čo i len povedal?“
„Ja.... bola to iba taká konverzácia.“ Obhajoval sa Rick Stetler.
„Rick pracujem tu už 20 rokov. Nemyslíš, že by bolo vhodné mi povedať ASPOŇ o tom, čo máš v úmysle s mojimi ľuďmi?!“
„Nepovažoval som to za potrebné.“
„Za potrebné,“ prikývol Horatio, „Bol pri tom jeho právnik?“
„Delko súhlasil!“
„No a čo?! Ako ťa poznám, určite nie dobrovoľne. Čím si sa mu vyhrážal? Chceš mu prišiť nejaké drogy, keď už ho nebudeš môcť vykopnúť? O to ti predsa ide, nie? Zničiť oddelenie, keď už nemôžeš byť vedúci,“ Horatio vedel, že týmto udrel na citlivú strunku.
„Ja... ako môžeš...,“ Rick chaoticky bľabotal čosi o chybách, Ericovom zlyhaní, Horatiovom falošnom obvinení....
„Pamätaj si Rick. Nikdy viac, nikdy už toto nezopakuj. Nikdy sa už neopováž predvolať mojich ľudí bez môjho vedomia.“
„Ja...“
„Dúfam, že sme si rozumeli,“ ukončil Horatio debatu a pobral sa za Marisol.
„Ahoj Marisol, mrzí ma to, čo sa stalo tam vonku,“ povedal Horatio hneď ako uvidel Marisol.
„Nie je to tvoja vina. Ten človek bol vážne nechutný. Má Eric nejaké problémy?“
„Rick Stetler sa mu snaží prišiť viac menej všetko, čo sa tam stalo. Najviac však neuposlúchnutie priameho rozkazu.“
„Akože tvojho?“
„No.... áno.“
„Aha.“
Nastalo trápne ticho. Zrazu začuli klopanie na dvere a dnu vošiel Eric.
„Máme výsledky z tých odtlačkov,“ povedal Eric.
„Výborne. A?“ opýtal sa Horatio.
„V prvom prípade sa našla zhoda. Je to Marc Smith, dvakrát trestaný - raz za sexuálne obťažovanie a raz za krádež. Do väzenia sa dostal vďaka tebe, čiže niet divu, že pri začutí tvojho mena zdrhol. Pred troma mesiacmi ho prepustili. V druhom prípade sa zhoda nenašla.“
„Dobre. Ďakujem Eric. Mám teraz na teba takú žiadosť. Ak ťa bude chcieť Stetler vypočuť, daj mi vedieť, dobre?“
„Samozrejme. Ja... keby to nebola taká rýchlovka, zavolal by som ti aj teraz.“
„Rýchlovka?“
„Áno. Stetler aj s dvoma agentmi došli za mnou do labáku, kde som aj s Ryanom pracoval na tých nových materiáloch a hneď ma odviedli. Povedali, že otázky kladú oni a že svoje si mám nechať pre seba, lebo čokoľvek čo poviem, môže byť použité proti mne. A potom ma odviedli.“
„Máme svedka, to sa cení. Fajn Eric, choď zohnať povolenie na domovú prehliadku u Smitha a keď tak aj zatykač.“
„Jasné.“
„A Eric?“ zavolal za odchádzajúcim Ericom Horatio.
„No?“
„S Marisol môžeme svedectvo spísať aj neskôr a tvoja práca chvíľu počká. Vieš, Marisol by ti chcela povedať niečo dôležité.“
Marisol, ktorá doteraz iba mlčky počúvala, zničene privrela oči.
„Týka sa to Smitha?“
„Nie Eric. Týka sa to niečoho oveľa dôležitejšieho.“
„Ale...“
„Choďte do odpočivárne a tam sa porozprávajte, dobre?“
Eric pomaly prikývol a pozrel sa spýtavým pohľadom na sestru. Tá sa postavila a ticho prešla ku dverám. Eric ju znepokojene nasledoval...
EPILÓG
Horatiovi spomedzi ryšavých vlasov kde tu prekukovali šediny, no napriek tomu bol šťastný ako už dávno nie. Aj Marisol, ktorej tvár už zdobili nejaké tie vrásky v tento deň priam žiarila. Eric na nich už čakal. Rýchlo sa mu pobrali v ústrety a spolu sa potom pobrali za fotografom, ktorý si neďaleko rozostaval svoje prístroje.
Marisol sa postavila medzi Horatia a Erica a pred ňu sa postavili 2 deti vo veku 6 rokov. Boli to chlapec a dievča. Chlapec mal ryšavé vlasy, ktoré sa na slnku trblietali, no dievčaťu splývali na ramená tmavohnedé kučeravé vlasy. Obe deti, ako aj traja „dospeláci“ sa šťastne usmievali. Po takej dobe prišiel ich vysnený deň. Mali o ňom určitú predstavu a preto sa snažili, aby bol tento deň čo najlepší. Horatio si spomenul, čo si pomyslel, keď videl Erica prvýkrát po operácii – že je to nešťastie Delkovej rodiny, kam on nepatrí. Mýlil sa – patril tam už dávno predtým. Len si to neuvedomoval.
© All text rights reserved
Chcete jakkoli reagovat na tento článek? Není problém, ale mailem nebo do komentářů. Zakazuji článkové reakce, nebo reakce na jiných stránkách a pokud by vás třeba jen napadlo stvořit něco podobného, nebo-li zkopírovat můj článek, DŮRAZNĚ doporučuji si to nejdříve řádné promyslet.