CSI NY: 1. fanfiction
SILVESTER
31.12.2006. Ničím nezvyčajný deň. Iba... Silvester. Pozrime sa, ako ho strávili ľudia, ktorých obdivujeme – kriminalisti z CSI New York.
Mack Taylor
Mack Taylor sa ráno pozrel na hodinky. 8 hodín. Podľa všetkého mal byť už hodinu v práci. So stenaním sa postavil. Nemal rád sviatky o nič viac ako ostatné dni. Problémom bolo, že vrahovia si nevyberajú dni a vraždia aj počas dní mieru a pokoja. Rýchlo sa obliekol, schmatol tašku so svojimi osobnými vecami – nejaké haraburdy, PDA, zbraň, mobil,...
Pred vchodom nasadol do svojho auta a namieril si to do laboratória.
Vystúpil z výťahu v budove, kde sídlilo aj jeho pracovisko. Zrazu mu zazvonil telefón. Náhlivo ho vytiahol z tašky a pozrel na displej: „Bonasera“. Znepokojene sa zamračil, ale potom si priložil aparát k uchu.
„Áno?“
„Ahoj Mack, dúfam, že neruším.“
„Nie, čo sa deje?“
„Na odpočívadle pri diaľnici E301 sa našlo mŕtve telo. Našla ho rodina, ktorá tam zaparkovala, aby sa najedli. Je to pri 18 kilometri v smere z Pennsylvanie.“
„Tak to si mi mala zavolať skôr,“ s ľahkou iróniou v hlase povedal Mack.
„Prečo?“ nechápala Stella.
„Lebo pred chvíľou som tadiaľ išiel.“
„Aha,“ s úľavou sa Stella zasmiala, „tak si švihni.“
„Už idem.“
Mack sa zvrtol na päte a vrátil sa odkiaľ prišiel. Za chôdze ešte vytočil číslo Sheldona Hawkesa a Dannyho Messera. Obaja sľúbili, že sa poponáhľajú.
Sheldon a Danny
Danny už pol hodinu netrpezlivo prešľapoval v rade na rýchle občerstvenie. Nemyslel si, že tu bude trčať tak dlho. Zrazu vonku zbadal známeho človeka. Začal sa predierať von, pričom niekoľkým ľuďom postúpal po nohách. Pretlačil sa von, otvoril dvere a vybehol z vyhriatej miestnosti do mrazivého rána.
„Hej Sheldon! Sheldon čakaj!“ zakričal
Sheldon sa zastavil a trocha nechápavo sa obzeral okolo seba, hľadajúc osobu, ktorá naňho kričala. Danny ho konečne dobehol.
„Človeče, kam tak upaľuješ?“
„Čau Danny. No, tak hádaj, kam idem o ôsmej,“ zaškeril sa Sheldon.
„Žeby do labáku?“
„No néééé,“ zatiahol Sheldon.
Danny si vzdychol a túžobne sa zahľadel na neďaleký stánok s hot dogmi. Aj on mal dnes zmenu, no dúfal, že sa mu ráno podarí niekde sa najesť. Doma totiž toho ozaj veľa nemal. Škoda no.
Sheldon naň pozrel rozžiareným pohľadom: „Tuším som ťa vyrušil pri raňajkách.“
„No tak trocha,“ pousmial sa Danny.
„Na,“ povedal Sheldon a hodil mu papierovú tašku.
Danny ju chytil a pozrel sa do nej: „Óóó, vďaka.“ (v taške bola tuniaková bageta)
„Mám to u teba, jasné?“
„Že váhaš.“
Zrazu zazvonil Sheldonovi telefón. Pozrel na displej a potom s pokrčením ramien zodvihol. Volal mu Mack, aby mu oznámil, že sa má pobrať na nové miesto činu. O chvíľu telefón zazvonil aj Dannymu. Opäť to bol Mack a chcel po ňom to isté. Keď Danny dotelefonoval, pozrel na Sheldona a obaja zahlásili: „Mack.“
„Prečo sa nespýtal, či nie sme spolu? Nemusel by volať dvakrát.“
„Netuším. Ale tak Mack je už raz taký.“
Potom sa pobrali do labáku, aby si mohli zobrať svoje veci, ktoré budú potrebovať pri obhliadke.
Don a Stella
Don Flack so Stellou Bonaserou medzitým poslali mŕtvolu k patológovi a začali so základnou obhliadkou. Zároveň však netrpezlivo čakali na pomoc, lebo plocha bola pre dvoch ľudí príliš veľká.
Lindsay Monroe
Lindsay sa ponáhľala za Mackom Taylorom. Nikde ho však nevedela nájsť. Napokon jej ostávala iba pitevňa. Zhlboka sa nadýchla a potom vošla. Hneď ako otvorila dvere vedela, že pátranie bolo úspešné. Pri pitevnom stole stál patológ a vedľa neho Mack. Privrela oči a potom k nim pristúpila.
„Čo to tu máme?“ spýtala sa.
„To je obeť nájdená dnes ráno na diaľnici,“ odpovedal Mack.
„Fúúúú. Príčina?“ pýtala sa ďalej.
„Príčinou bol jednoznačný subdurálny hematóm,“ odvetil doktor.
„Podľa povrchového zranenia usudzujem, že úder bol vedený zvrchu nejakým tupým predmetom,“ poznamenal Mack.
„Zavolám Stelle, aby vedela na čo sa má zamerať. A Mack mohol by si na slovíčko?“ povedala Lindsay.
„Iste. Hneď sa ti budem venovať.“
„Dobre. Počkám na teba vonku,“ odpovedala Lindsay ukazujúc prstom na dvere.
Lindsay vonku zavolala Stelle a oznámila jej, k čomu dospeli. Potom netrpezlivo prešľapovala pred dverami vedúcimi do pitevne. Po dlhom čakaní z nich Mack konečne vyšiel. Lindsay k nemu pristúpila.
„Počuj Mack, viem, že dnes to tu je rušné, ale chcela by som si zobrať voľno.“
„Dnes?“
„Áno, je Silvester, a...“
„Lindsay je mi veľmi ľúto, ale dnes to vôbec nevyhovuje. Viem, že často pracuješ aj mimo zmenu, no teraz sa mi tvoja pomoc zíde.“
„Och, no dobre. Ak je to nutné...“
„Vďaka.“
„Niet začo.“
...ČIŽE...
Don, Stella, Sheldon a Danny si zobrali na paškál miesto činu. Poriadne to tam prečistili, presnorili čo sa kde dalo a napokon nájdené dôkazy odviezli na oddelenie. Tam im s nimi pomohla Lindsay. Lindsay bola voči Mackovi trocha zatrpknutá, po tom, čo ju zahrnul prácou aj počas Silvestra. Vedela, že to nespravil úmyselne, no nemohla si pomôcť. V skrytu duše mala Macka za vzor, no teraz ju naozaj riadne vytočil. Sama sa čudovala prečo. Keď dorazili Don, Shledon, Danny a Stella na oddelenie, išla im pomôcť. Spoločne im práca ubehla rýchlejšie a tak sa o pol siedmej pobrali spoločne domov. Mack im odkázal, že sa ešte zdrží a že naňho čakať nemusia.
„Viete, ale Mack to dnes prehnal,“ prehodila cestou Lindsay.
„S tou prácou?“ opýtala sa Stella, lebo Lindsay sa im už zdôverila.
„Hej. Mám chuť mu niečo vyviesť,“ uškrnula sa Lindsay.
„Brzdi Montana....“ snažil sa jej dohovoriť Danny.
„Neviem čo mi to napadlo,“ priznala sa, „ale viete, čím boli sviatky bližšie, tým bol Mack neznesiteľnejší. A dnes navyše meškal. Bolo by dobré ho nejako prekvapiť.“
„Ja som za,“ vyhlásil zrazu Danny.
„Aj ja,“ pridal sa Sheldon.
„Ale,“ snažila sa protestovať Stella.
„Prehlasovali ťa,“ skočil jej do reči Don.
„No ako myslíte,“ Stella sa nechcela hádať.
„Takže.... Bude to...,“ rozpovedala Lindsay svoj diabolský plán.
„Fajn. Navrhujem aby sme si ešte predtým skočili na pohárik,“ povedal Sheldon.
Jeho rozhodnutie sa stretlo s prekvapivo kladnou odozvou.
––––––––––––––––––––
Mack väčšinu dňa strávil v márnici spolu s patológom. Keď mal všetky potrebné veci, išiel sa na ne pozrieť do svojej kancelárie. Pohrúžil sa do toho tak, že úplne zabudol na všetko okolo seba. Keď zodvihol zrak od mikroskopu, za oknami už vládla tma. Zhlboka si vzdychol a potom sa opäť sklonil k svojej práci. Napriek skutočnosti, že sa tomu snažil zabrániť sa mu vkradla do hlavy myšlienka na udalosť spred piatich rokov. Zúrivo sa ju snažil zapudiť, no nedarilo sa mu to. Najmä teraz nie, keď bol Silvester a on ho mal znova stráviť sám. Cítil ako v ňom narastá hnev miešajúci sa so smútkom a vedel, že na prácu sa už nebude môcť sústrediť. Znechutene sa dal do upratávania pomôcok, keď tu sa zrazu rozdrnčal telefón...
Mack naň znepokojene pozrel. To, že mu niekto volá takto večer, neveštilo nič dobré. Od smrti jeho manželky mu totiž v túto dobu nevolá nik. Ak je nejaký prípad, dispečing sa ozve cez pager a čo sa kolegov týka, väčšinou keď dostanú voľno a zmiznú z labáku, tak idú spať. Mrkol na displej. Svietilo tam Stelline meno.
„Áno, tu je Mack.“
„Mack... ja.... prosím ťa.... my...“
„Stella upokoj sa prosím. Čo sa deje?“ opýtal sa nepokojne Mack.
„Ja.... máme problém....“
„Aký?“
„Chlapci nechceli, aby som ti volala.... Povedali, že ťa s tým nemám rušiť....“
„Chápem. Kde si?“
„Mack.... išli sme do toho baru na rohu 50 a Nashwillskej... Sheldon..... Sheldon sa tu zaplietol do bitky a..... on....“
„Stella idem za vami dobre?“
„Dobre.... Ponáhľaj sa...“
–––––––––––––––––––
Mack neváhal a ihneď sa pobral do toho baru. Chodili tam po práci dosť často a preto mu tu niečo nesedelo. Poznal tamojšie pomery, vedel, že to nie je bar, kde sa ľudia idú navzájom pozabíjať. Navyše by sa o bitke dozvedel z dispečingu – ak bola taká vážna, že sa niekto zranil či dokonca zomrel (najmä ak by to bol policajný dôstojník alebo niekto z jeho ľudí) a ak vôbec nejaká bitka bola. Nechcel však nič riskovať. Netušil totiž ani to, prečo by mu Stella mala klamať. Vystúpil z auta a trochu podozrievavo sa začal obzerať. Pomaly ale isto mu začalo dochádzať, k čomu sa tu schyľovalo.... Vošiel dnu a tam....
„PREKVAPENIE!“ ozval sa burácivý výkrik. Mackovi sa na tvári roztiahol úsmev. Nie síce zubatý, od ucha k uchu, ale taký, po ktorom máte pocit, že zvládnete úplne všetko. Okolo pultu stáli Mackovi najbližší spolupracovníci a v rukách držali poháre s pivom (a iným). Na neďalekom stole boli taniere s nejakými chlebíčkami a chipsami, takže sa tam hneď všetci pobrali.
„Páčilo?“ opýtala sa uškŕňajúc Lindsay.
„Nemalo?“ s úsmevom sa opýtal Mack.
Lindsay si s úľavou uvedomila, že Mack konečne nemyslí na svoju ženu. A ak aj myslel, nedal to najavo. Potom sa otočil k Stelle.
„Nevedel som, že vieš tak dobre hrať.“
„Je veľa vecí, ktoré nevieš,“ usmiala sa aj Stella, aby bolo jasné, že to nemyslí až tak vážne.
„Nikto nie sme dokonalý,“ povedal Mac, „Čí to bol vlastne nápad?“
Lindsay sa začervenala a vyhlásila: „Môj.“
„A čím som si zaslúžil takú pozornosť?“
„No vieš... máme ťa radi a tak.... nás to napadlo,“ stále sa červenajúc vysvetľovala Lindsay.“
Sheldon vydal pridusený „záchvat“ smiechu a Danny sa rozchechtal. Don tam iba stál a snažil sa tváriť, že k nim vôbec nepatrí. Pre istotu sa začal zhovárať so Stellou.
„Sheldon ty k tomu máš iste čo povedať!“ naoko nahnevane vybafla Lindsay.
„Ja? Ja som predsa nič...“ ohradil sa Sheldon.
„Máš to márne kamoš,“ zadŕžajúc smiech povedal Don, „Ty, Mack, mohli by sme...,“ Don sa pustil s Mackom do pracovného dialógu a nechal Sheldona, nech si to s ním Lindsay vybaví.
„Hej ľudia!“ zavolal Danny tak okolo jedenástej, „Čo keby sme sa išli ešte prejsť a o dvanásej môžeme zamieriť na námestie. Tam si môžeme pozrieť aj ohňostroj a potom si ísť niekde sadnúť.“
„Dobrý nápad,“ ocenili to ostatní.
––––––––––––––––––––––––––––
Sheldon, Mack, Danny, Stella, Lindsay a Don stáli na námestí a pozorovali prvé delobuchy. Do polnoci ostávalo ešte asi 5 minút. Keď odbila polnoc väčšina z ľudí, ktorí stáli okolo nich, vypustila do vzduchu nejakú pyrotechniku. Naša partička vyšetrovateľov sa na seba usmiala, popriala si šťastný Nový rok. Potom sa opäť zahľadeli na oblohu a sledovali ohňostroj, ktorý im z času na čas osvetlil tváre, ako nejaká pouličná lampa. Všetci si vychutnávali atmosféru. Zrazu zapípal Mackov pager. Nikto si to v hluku pyrotechniky ale nevšimol. Teda okre Macka, ktorý bol na takéto vnemy dosť citlivý. Vybral pager z kapsy a v tme žmúril na displej: „mŕtva žena na Boulevard Stret“. Mack sa uškrnul. Vedel, že jeho priatelia nebudú nadšení. Napriek tomu, on sám sa cítil spokojnejšie keď mal prácu. Veď za celý svoj život poznal iba drinu v labáku a v teréne a hoci si rád oddýchol, nebolo to to, čo ho skutočne napĺňalo. Poklopal kolegom na ramená a keď sa naňho pozreli, zdvihol ruky v obrannom geste, pričom v jednej ruke stále držal pager.
„Máme prácu, vážení,“ vyhlásil v rovnakom okamihu ako Danny žalostne zakvílil: „Prečo teraz...?“
© All text rights reserved
Chcete jakkoli reagovat na tento článek? Není problém, ale mailem nebo do komentářů. Zakazuji článkové reakce, nebo reakce na jiných stránkách a pokud by vás napadlo zkopírovat můj článek, DŮRAZNĚ doporučuji si to nejdříve řádné promyslet.
Komentáře
Přehled komentářů
kedy konecne tu dos pokracovanie???Umieram od zvedavosti!!!
RE: ???
(Teserka, 25. 6. 2010 14:24)myslis FF? Tato pokracovanie mat nemala, ale ak mas zaujem, mozem napisat nejaku inu...
odpoved
(Teserka, 9. 1. 2008 18:57)zatial to bude iba opis ich dna...ale tes sa na vecer :D:D:D to bude pointa :)))) hmmm...mam taky dojem ze viem ako ho stravi (A)
No _
(sasenka2, 9. 1. 2008 18:51)pOKRACKO Kedy??? chcem vedet ako silvestra travil danny :D
pkracko
(sora121, 10. 8. 2010 21:37)