New FF by T for F
Bola sobota asi jedenásť hodín. David stál pred domom jednej zo svojich expriateliek. Trocha nerozhodne pozeral na zvonček. Vedel, že sa nemá čoho báť, nestál tu prvý raz, ale akosi sa nemohol rozhodnúť. V kríkoch neďaleko domu sa niečo blyslo. Ak by bol v práci, musel by sa s najväčšou pravdepodobnosťou hodiť na zem a vytiahnuť špeciálne upravenú zbraň. No dnes bol víkend a on vedel, že sú to iba paparazzi dychtiaci získať nejakú jeho fotografiu. Nesnažil sa skryť. Rokov, počas ktorých sa ľudia snažili získať jeho fotku, už bol nejaký ten počet, takže to bolo v podstate jedno. V Miami ho aj tak každý poznal a ak nie, bolo iba otázkou času, kedy sa tak stane. Ale trochu ho to začínalo rozčuľovať.
„Tí novinári hádam nepoznajú výraz súkromie. Veď ja sa nebránim foteniu, tak aspoň v čase, keď chcem mať pokoj, by mi mohli vyhovieť a nechať ma tak,“ myslel si roztrpčene.
S úplne pokazenou náladou zazvonil. Dvere mu otvorila tmavovlasá žena. Ako to býva v Amerike zvykom, pozvala ho dnu, hoci jej pohľad jasne naznačoval, že by si želala, aby bol na míle ďaleko.
„Ahoj,“ pozdravil a vošiel dnu.
Jeho expriateľka, Liza Marquez, neodvetila, a tak ju David nasledoval do obývačky. Ukázala rukou na sedačku a išla po syna. O minútku bola späť a na rukách niesla dvojročného Marqueza Anthonyho. Opatrne ho podala Davidovi a potom išla ešte po ich dcérku Palomu Raquel. David sa zatiaľ „maznal“ s Anthonym. Liza bola zasa rýchlo naspäť. Položila Palomu do dvojmiestneho kočíka a ten tlačila ku dverám. David ju nasledoval, držiac Anthonyho na rukách. Pred domom mali poslednú možnosť sa porozprávať. Tentoraz začala Liza.
„Viem, že podľa dohody by si mal mať deti do zajtrajška, do 15:00.“
David prikývol.
„Problémom je, že tu zajtra nebudem o tomto čase a chcela by som vedieť, či ich nemôžeš postrážiť do 18:00. Prišla by som si po ne k tebe.“
David sa potešil, no pred Lizou to naozaj nemienil dávať najavo: „Dobre.“
„Vďaka.“
Keď David zamieril smerom od Lizinho domu, zazvonil mu telefón. Volala mu najstaršia dcéra – Greta. Chcela vedieť, či sa môžu stretnúť na pláži. David súhlasil a tak sa dohodli, že sa tam stretnú o pol jednej. Pomaly tlačil kočík smerom k miestu stretnutia. Cestou sa občas s niekým pozdravil a asi dva razy ho zastavili neznámi ľudia so žiadosťou o spoločnú fotku a podpis. David sa sám od seba zastavil iba raz, a to, keď kupoval malému Anthonymu zmrzlinu.
Na pláži bola kopa ľudí. David bol však s Gretou dohodnutý, že sa stretnú pri jednej z „plážových“ reštaurácií. Greta tam už čakala. Na uvítanie sa pozdravili, objali sa a vtisli si bozk na líce.
Greta vybrala Palomu z kočíka a zobrala si ju na ruky. Chvíľu sa takto všetci štyria prechádzali a potom sa rozhodli usadiť sa na pláži. Greta išla aj s Palomou do mora a David zatiaľ vybral Anthonyho z kočíka a posadil ho na piesok. Anthony sa ihneď chytil novej zábavy a začal sa hrať – prenášal piesok v malých rúčkach a občas sa snažil postaviť nejakého pieskového snehuliaka. David si k nemu čupol a obzrel sa okolo seba. Pohľad mu zablúdil k skupine asi 35 – ročných žien. Zrakom sa však zastavil iba na jednej z nich – na cca 33 – ročnej žene. Tmavohnedé mierne kučeravé vlasy s jemne svetlým melírom jej voľne splývali na ramená. Oblečené mala to, čo aj ostatné dievčatá v skupinke – zelené šortky a bielo-zelené tričko. Na rozdiel od ostatných však mala hranaté okuliare s červenými rámami. Zdalo sa, že sa všetky dobre bavia. Niektoré sedeli na dekách a mlčky sledovali more, iné sa medzi sebou potichu rozprávali. David si ani neuvedomil, ako dlho na tú jednu pozerá, no zrazu vedľa neho stála Greta, na tvári ktorej pohrával samoľúby, no chápavý úškrn. David na ňu nevinne pozrel a potom sa dal do smiechu. Ani Greta to nevydržala a začala smiať.
„Ty sa nikdy nezmeníš,“ napoly vážne povedala.
„Vo svojom veku už asi nie,“ David sa široko usmial a ešte raz sa pozrel na tú ženu.
Tá zjavne vycítila, že sa na ňu niekto pozerá a zodvihla zrak. Jej pohľad jasne vyjadroval prekvapenie, no zároveň aj auru záujmu.... Oči muža a ženy sa stretli a potom sa obaja odvrátili. Hoci sa potom obaja venovali už iba svojim záležitostiam, ich myšlienky akoby ostali spojené a ani jednému z nich sa po zvyšok dňa nepodarilo vypustiť toho druhého z mysle.
––––––––––––––––––
Za oknami by možno o 23:00 aj vládla tma, no na to ju v Miami príliš pretínali svetlá dopadajúce z neónových billboardov. Ani hluk ešte neustal, no to nebolo nič nezvyčajné. Priam naopak – akoby až teraz ľudia ožívali. Cez deň ich obvykle umáralo teplo a tak len ticho ležali na pláži alebo sa potili v miestnych úradoch, kde bola väčšina z nich zamestnaná. No k večeru si všetci išli do barov na pohárik. Aj pre turistov to bola rutina...
Dievčatá z pláže, na ktoré sa David pozeral, si však túto „romantiku“ neužívali. Prišli sem pre jediné – a nemienili sa toho vzdať kvôli vplyvu okolia. To si povedali už na začiatku a tak to vždy platilo. Preto všetky ležali v posteli a snažili sa čo najskôr zaspať. No nie každému bol dopriaty oddych....
Marquez Anthony aj Paloma Raquel už hodnú chvíľu ležali v postieľkach a ticho oddychovali v spánku. Iba ich otec, David, sedel pri stole a pomaly popíjal pivo. Zo začiatku ho prepadala melancholická nálada, aká občas príde k osamelým rodičom dvoch malých detí, no čím viac piva vypil, tým viac ho aj opúšťala. Nie, jedna fľaška piva Davida neskolila. Bol triezvy, možno až príliš... a zaoberal sa svojimi myšlienkami. Vo svojom veku nedúfal, že nájde životnú lásku, bol zmierený s tým, ako žil. Svojim spôsobom ho to prekvapoval, veď koniec koncov bol to on, kto zlomil nejedno ženské srdce. A veru, mal čo lámať. Tisíce dievčat a žien by boli dali za rozhovor s ním aj svoj život. O láske nehovoriac. No David si vždy vybral ženu, ktorú nemal problém opustiť. Tak alebo tak.... Existuje vôbec láska na prvý pohľad? David by vám ešte do dnešného pozorovania žien na pláži povedal, že nie. No teraz si tým nebol až taký istý. Úprimne povedané, nebol si vôbec istý. Ako by aj mohol, keď mal pred očami ešte stále ten pohľad, ktorým ho počastovala ona žena. Pohľad, ktorý skrýval viac ako by si niekto mohol pomyslieť...
Pokračovanie zaručené :D
Komentáře
Přehled komentářů
jeskove oci,to musis tak napinat?:D:D
ne fakt teresla nemusis to pisat,viem ze to asi pises koli mne...fakt ako si to vazim,no nemusis
PERFECT!
(Fabrinka, 8. 3. 2008 19:50):D:D:D:Dja umriem.akoze...zastava srdca momentalne:Dooooch neviem sa dockat pokracka,ktoze asi je ta 33 rocna zena s cervenymi okuliarmi?:-P
great
(Fabrinka, 15. 3. 2008 10:33)